Dobrakovová prečítala poviedku „Balkón“ z jej debutovej zbierky poviedok „Prvá smrť v rodine“. Mitana krátky úryvok z poviedky „Na prahu“.

Rozprávalo sa o odozvách na ich diela a ich vplyve na autora. Obidvaja autori priznali, že kritici ich vôbec neovplyvňujú. „Z recenzie si vyberám len to, kde ma kritik pochváli. To negatívne... to vypustím a myslím si o ňom, že je blbec,“ povedal Mitana a zároveň prezradil, že vo svojom diele „Môj rodný cintorín“ pochoval reálnych recenzistov. Ich mená priradil postavám, ktorí zomreli a bral to ako istý druh pomsty. Dobrakovovej názor bol, že dôležité je, že sa o knihe hovorí.

Jeden z kníhkupcov Artfora nadhodil otázku, čo sme to za národ, keď naše najlepšie knihy číta iba pár stoviek ľudí. Kušnierik týchto čitateľov nazval „scvrkávajúcim sa klubom“. Zároveň obvinil vydavateľov, že nedokážu využiť také marketingové praktiky ako iné, vysokonákladové vydavateľstvá. A to len preto, že si uvedomujú, že ich knihy bude čítať iba 200 ľudí. A sú s tým zmierení.

Diváci mali tiež otázky. Zaujímal ich názor na „ženskú literatúru“ a jej možno dehonestujúci názov. Takisto aj to, čo považujú za dobrú knihu.

Mitana sa okrem iného priznal, že on sám je kostlivec. „Občas z tej skrine vypadnem a nastraším čitateľov. To je všetko k tejto téme“.

Zuzana Šplhová

3.A

Gymnáziu, Veľká okružná 22, Žilina